Základná myšlienka metódy just-in-time (JIT) sa zrodila v päťdesiatych rokoch minulého storočia v japonskej firme Toyota. Príčinou jej vzniku bol najmä nedostatok skladovacieho priestoru pre materiál a finálne výrobky. Za jej autora sa považuje Taiichi Ohno, ktorý bol výrobným inžinierom Toyoty. Až do začiatku sedemdesiatych rokov sa táto filozofia využívala len v rámci podniku a jej dodávateľov a bola pomenovaná Toyota Production System (TPS). Neskôr sa pod názvom JIT rozšírila do USA a Západnej Európy a potom aj do ostatných častí sveta [1].
Filozofia JIT
Firemná filozofia Just-In-Time sa dá najlepšie využiť v podnikoch so sériovou výrobou, s nie príliš premenlivou produkciou a s jednoduchými výrobnými postupmi. Na druhej strane je JIT nevhodný pre kusovú výrobu, lebo kusová výroba nespĺňa niektoré predpoklady pre zavedenie JIT. Tými predpokladmi sú [2]:
- minimum konštrukčných zmien a odchýlení;
- stabilný dopyt a spoľahlivosť dodávateľov;
- automatizovaná výroba vo veľkých objemoch;
- spoľahlivé zariadenia;
- plné využitie zdrojov, minimálne zásoby;
- plynulé materiálové toky;
- flexibilná pracovná sila, ktorá sa aktívne zúčastní na implementácii;
- záujem zo strany vedenia podniku;
- vysoká kvalita výrobkov.
Riadenie materiálových tokov a seven zeroes
Ako už názov Just-In-Time (práve v/na čas) napovedá, táto filozofia riadi materiálové toky tak, aby vznikali nulové zásoby na strane odberateľov. Ciele JIT sa často označujú aj ako dosiahnutie tzv. „seven zeroes“ (siedmych núl) [3]:
- nulová nepodarkovosť – zero defects;
- nulové časy zoradenia – zero set-up time;
- nulové zásoby – zero inventories;
- žiadna manipulácia – zero handling;
- žiadne prerušenia (rovnomernosť vyťažovania) – zero breakdowns;
- nulové časy dodávky – zero lead time;
- dávky s veľkosťou jedna – lot size of one.
Implementácia Just-In-Time
Tieto ciele predstavujú ideálny stav, ku ktorým sa skutočnosť viac či menej priblíži. Z minulosti sú známe príklady úspešnej implementácie JIT v automobilovom priemysle, ktorej vzorom bol už spomínaný podnik Toyota. Viac sa o aplikácii japonského manažmentu dočítate v článku Japonský manažment a jeho aplikácia v praxi – Toyota. Medzi výhody JIT patrí aj to, že dosiahnutie cieľov vyžaduje minimálne dodatočné náklady.
Filozofia Just-In-Time sa dá použiť medzi viacerými podnikmi, vo väzbe dodávateľ-odberateľ. Náklady na skladovanie sú prenesené na dodávateľa, avšak ten má istotu, že svoju produkciu predá. JIT nachádza uplatnenie aj v rámci jedného podniku medzi jednotlivými strediskami na základe princípu ťahu.[4]