PODSTATA, CIELE PODNIKU
Gutenberg definuje podnik ako kombináciu výrobných faktorov, ktorými vlastníci chcú dosiahnuť určité ciele.
Obchodný zákonník §5 ods1: súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria práva, veci a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.
(Ekonomicky a právne samostatná jednotka založená za účelom podnikania.)
Podniky existujú preto, aby vyrábali a distribuovali výrobky, alebo poskytovali služby svojim zákazníkom. Je to ich základné poslanie.
Cieľ podniku vypovedá o budúcom stave podniku, ktorý chce podnik dosiahnuť. V ziskovo orientovanom hospodárstve je primárnym cieľom podniku maximalizácia zisku a jeho trhovej hodnoty. Ciele podniku môžeme deliť podľa nasledujúcich hľadísk:
- Podľa poradia ich významu (hierarchie)
- Podľa (rozsahu) veľkosti cieľa
- Podľa časového hľadiska
- Podľa vzťahu medzi cieľmi
- Podľa obsahu cieľa
- Podľa rozsahu pôsobnosti cieľov
- Ciele tvoria sústavu, ktorá má podobu hierarchie. Na vrchole je primárny cieľ, ktorý je konkretizovaný v základných cieľoch jednotlivých funkčných oblastí a tieto sa napĺňajú pomocnými cieľmi v rovnakej štruktúre, ako základné ciele. Čiastkové ciele nesmú byť v rozpore s vrcholovým cieľom. Z takto poňatej sústavy cieľov musí vychádzať aj systém hmotnej zainteresovanosti všetkých pracovníkov podniku.
- Veľkosť (rozsah) cieľa
- ciele maximalistické – vyjadrujú max. stupeň ich dosiahnutia, t.j. ide o max. zhodnotenie produkčných faktorov ako maximalizáciu hospodárskych výsledkov podniku.
- ciele minimalistické – podnik sa pri nich uspokojí s dosiahnutím vopred stanoveného cieľa, ktorým je spravidla minimálny zisk.
- Podľa časovej dimenzie
- krátko – stredno – dlhodobé, časový úsek nie je presne určený (Štofková – dd>3 roky, kd<3 roky)
- ciele vzťahujúce sa k určitému okamihu, alebo obdobiu
- statické a dynamické, pričom statický cieľ neberie do úvahy veličinu času
- trvalé a prechodné ciele, napr. trvalý cieľ je udržanie kvality výrobkov
- Vzťahy medzi cieľmi
Komplementárne – ciele sa navzájom podporujú
Identické – majú rovnaký vplyv na primárny cieľ, vzájomne sa nerušia, nekonkurujú si
Konkurenčné – vzájomnými účinkami protichodne ovplyvňujú vrcholový cieľ,
Indiferenčné – vzájomne nezávislé, neovplyvňujú sa medzi sebou ani vo väzbe na vrcholový cieľ,
- Podľa obsahu
– ekonomické ciele – ekonomický obsah má skupina cieľov, ktorá kvantifikuje výsledok podnikateľskej činnosti. Patria sem výkonové, finančné a výsledkové ciele.
Výkonové ciele – vyjadrujú sa v naturálnych jednotkách, napr. objem výroby, veľkosť zásob, obrat, trhový podiel.
Finančné ciele – vychádzajú z primárneho CP, ktorým je rast trhovej hodnoty podniku. Ciele – likvidita podniku, rentabilita, stabilita,
Výsledkové ciele – vyjadrujú sa v hodnotových, peňažných jednotkách – V,N,Z,CF.
- sociálne ciele
- Vyjadrujú sociálnu politiku, sú orientované na podnik, alebo na zamestnancov.
- Vyjadrujú prínos podniku k sociálnej politike štátu a obce.
- technické ciele – vyjadrujú budúci stav technickej úrovne výrobkov, strojov a zariadení. Sú cieľmi výskumu, vývoja a technického rozvoja.
- Rozsah pôsobnosti cieľov
- ciele podniku ako celku
- ciele vnútropodnikových podnikateľských jednotiek(závody, dielne,)
- ciele jednotlivých funkčných oblastí(oblasť mtg, zásobovania,)
OKOLIE PODNIKU
Súhrn prvkov prostredia, s ktorými je podnik vo vzájomnej väzbe je OP.
Vertikálne väzby – štát, obce.
Štát má prostredníctvom svojej politiky pomáhať podnikom, podnecovať ich rozvoj v oblastiach, kde nie sú schopné zabezpečovať na trhu chýbajúce výrobky a služby. Pôsobí svojou zahraničnou politikou aj hospodárskou politikou(fiškálna, monetárna, štruktúrna, zamestnanosti a sociálna, vedecko – technická, ekologická.)
Takisto vydáva zákony.
Obce – sú predstaviteľmi verejných štruktúr na území určitého regiónu, môžu podporovať/brzdiť podnikateľské aktivity z rôznych ekologických dôvodov. Podnik je zasa zdrojom príjmov.
Horizontálne väzby – odberatelia, dodávatelia, konkurencia, finančné inštitúcie, verejnosť.
Odberatelia – domácnosti z pozície konečnej spotreby, podnikat. subjekty a štát – výrobná spotreba.
Dodávatelia – subjekty poskytujúce potrebné produkčné faktory. Kvalita je podstatná.
Konkurencia – ohraničuje potenciál zisku. Pozitívny vplyv – zvyšovania kvality, negatívny vplyv – nepísané určenie hornej hranice ceny.
Finančné inštitúcie – banky, poisťovne a lízingové spoločnosti.
Verejnosť – vytvára imidž podniku, napr. spolky a združenia.
Svetové okolie podniku
Faktory vplývajúce na podnik z medzinárodnej úrovne:
Internacionalizácia – vzájomné prepojenie hospodárskych procesov v krajinách
Intelektualizáca – prejavuje sa rastúcim významom podnikania súvisiaceho s tvorivou prácou
Akcelerácia – proces zrýchľovania hosp. procesov pod vplyvom vedecko – technického rozvoja
Flexibilita – vyjadruje potrebu vysokej prispôsobivosti meniacim sa podmienkam trhu
Humanizácia – presadzuje sa komplexná kvalifikácia pracovníkov, ktorá umožňuje rozvoj ľudskej osobnosti a väčší podiel tvorivej práce
Intenzifikácia – predstavuje úsilie o účinnejšie zhodnotenie disponibilných zdrojov, a to pracovníkov, zariadení, materiálov, strojov, finančných prostriedkov
Ekologizácia – snaha o zachovanie a skvalitnenie životného prostredia.
KRITÉRIÁ ČLENENIA A TYPY PODNIKOV,
Kritériá členenia –
Podniky podľa vlastníctva – súkromné, verejné, zmiešané,
Podniky podľa charakteru – výrobné podniky, podniky služieb,
Podniky podľa odvetví a sektorov ekonomiky – sektor primárny, sekundárny, terciárny, kvartálny, kvintárny. Odvetvie – výroby(priemysel, poľnohospodárstvo), služieb(ne/materiálne),
Podľa technicko – organizačnej charakteristiky – a) typ výrobku – hromadná, sériová a kusová výroba,
- b) špecializácia výroby – podniky predmetovo špecifikované, podniky technologicky špecifikované,
- c) koncentrácia činností – horizontálna – sústreďovanie rovnakej výroby do jedného výrobného odboru, vertikálna – sústreďovanie na seba nadväzujúcich výrob,
Podľa veľkosti – kvalitatívne kritériá – organizačná štruktúra podniku, postavenie na trhu, lokalizácia podniku, vzťah vlastníctva a manažmentu, kvantitatívne kritériá – počet zamestnancov, obrat, majetok, zisk.
Malé(do 9 zamestnancov, 10-24 zamestnancov),
Stredné – 25 – 99, 100 – 499,
Veľké – 500 – 999, od 1000,
ZÁKLADNÉ EKONOMICKÉ KATEGÓRIE
Zisk – základ pre odvod dane, rozdiel majetku na konci a na začiatku obdobia
výsledok hospodárenia keď V sú väčšia ako N, zistíme ho z výkazu ziskov a strát
Cashflow – rozdiel príjmy – výdavky, zistíme z výkazu cashflow
- zisk po zdanení + odpisy
- bežné peň.príjmy – bežné peň. Výdavky = netto cashflow
- všetky peň.príjmy – všetky peň-výdavky = brutto cashflow
- bežné príjmy sú príjmy z činnosti podniku, ktorá je jeho hlavná
- cashflow nám udáva skutočnú fin. situáciu podniku (je očistený od nezaplatených faktúr)
výnos¹príjem
náklady¹výdavky
zisk¹cashflow
Výsledok hospodárenia – rozdiel medzi výnosmi a nákladmi = zisk/strata
- z hospodárske, finančnej, mimoriadnej činnosti
Hospodárska činnosť – prevádzková činnosť, ktorá súvisí s predmetom podnikania
HČ + FIN.Č = BEŽNÁ ČINNOSŤ
Mimoriadna činnosť – spôsobuje vznik N a V, ktoré nesúvisia s bežnou činnosťou
- neopakuje sa často ani pravidelne (predaj budovy)
Výnos – zvýšenie ekonomických úžitkov podniku, objem hodnôt realizovaný podnikom v určitom období
- peň. Čiastky ktoré podnik získal svojou činnosťou bez ohľadu na to či došlo k ich úhrade
- ich obsahom sú tržby z predaja výrobkov, ostatné výnosy (patenty, licencie), finančné výnosy (úroky), mimoriadne výnosy (dotácie, predaj majetku)
Tržby – peň, čiastky ktoré podnik získal predajom V/S v danom období
- zložka výnosov a hlavný finančný zdroj podniku
Náklady – peň. ocenenie spotreby výrobných faktorov vynaložených na činnosť podniku (vzniká v okamihu spotreby)
Výdavok – zmenšenie objemu fin. prostriedkov (vznikajú v okamihu úhrady)
Rentabilita – pomerový ukazovateľ, pomer zisku a nejakého ukazovateľa