Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton
Celkové zhodnotenie
Kľúčovým problémom doterajšej konsolidácie bolo, že vôbec nehľadala rezervy na strane výdavkov štátu a celú konsolidáciu stavala na ďalšom zaťažení obyvateľov a súkromných firiem, a tým podkopávala základy slovenskej ekonomiky. Aj keď konsolidačné opatrenia pre rok 2026 prvýkrát avizujú úspory na strane štátu, čo je pozitívny krok, stále platí, že kombinácia doterajších opatrení v rokoch 2024-25 a nových krokov pre budúci rok ešte zhorší konkurenčné postavenie a finančnú pozíciu firiem. Podnikanie na Slovensku bude v roku 2026 ešte menej atraktívne ako dnes a konkurenčná pozícia Slovenska sa voči susedom ďalej zhorší. To sú všetko zlé správy pre slovenskú ekonomiku a v konečnom dôsledku aj pre štátny rozpočet.
Ak sa konsolidácia plánuje premyslene a bez uprednostňovania záujmov vybraných častí ekonomiky, dá sa urobiť tak, aby smerovala k zotaveniu verejných financií a zároveň nepoškodzovala celú ekonomiku. Na Slovensku sme však posledné tri roky svedkami toho, ako sa konsolidácia nemá robiť. A opatrenia na budúci rok túto situáciu nemenia napriek tomu, že konečne prinášajú aj úspory na strane štátu. Ako vidí odborníčka jednotlivé opatrenia?
Ďalšie zvýšenie finančného zaťaženia firiem
(PN: predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ platí zamestnancovi PN; zdraženie daňových licencií veľkým firmám)
Podnikanie na Slovensku je pre firmy stále nákladnejšie a stále menej atraktívne. Slovensko spadlo do pasce stredného príjmu, keď je pre priemysel s nízkou pridanou hodnotou príliš drahé a zároveň vláda nerobí nič pre prilákanie aktivít s vysokou pridanou hodnotou (tzv. znalostnú ekonomiku). Tento fakt dokladá dramatický úbytok priamych zahraničných investícií: kým v roku 2023 na Slovensko prišlo 484 investícií za približne 3,95 miliardy eur, v roku 2024 to bolo už len 28 investícií za 1,7 miliardy a v tomto roku sa neočakáva len niečo cez 500 miliónov eur. Na porovnanie: do Česka minulý rok prišli investície vo výške 2,4 miliardy eur.
Konsolidačné opatrenia na rok 2026 pozíciu firiem nezlepšia. Firmy budú stále platiť najvyššiu daň pre firmy v regióne, k tomu sa pridajú vyššie výdavky na PN a daňové licencie.
Zvýšenie už beztak rekordného zaťaženia práce
Slovensko má dnes druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce v Európskej únii po Francúzsku. Konsolidácia v budúcom roku situáciu ďalej zhorší zvýšením zdravotného odvodu zamestnancov o 1 percentný bod. Ďalej sa zvýši daň z príjmu pre vzdelaných ľudí s dvojnásobkom priemerného príjmu už na 25 % a pri vyššom príjme zdanenie narastie až na 35 %. Navyše rekordný, vyše 12 % nárast minimálnej mzdy zvýši výšku príplatkov za víkendovú a nočnú prácu.
Zamestnávanie ľudí je dnes enormne zaťažené daňami, odvodmi a príplatkami vrátane vynútených výdavkov ako rekreačné a športové poukazy. Ide o kokteil, z ktorého firmy bolí brucho. Z praxe jasne vidíme, že firmy znižujú investície, redukujú nábor a mnohé zvažujú odchod zo Slovenska. Namiesto, aby slovenská vláda podporila ekonomiku a zamestnanosťenormne riskuje odchod ďalších firiem zo Slovenska.
Zavedenie QR platieb, 50 % odpočet DPH a fiktívne živnosti
Vláda na jednej strane podporila zavedením transakčnej dane platby hotovosti a nárast šedej ekonomiky, na druhej strane zavádza povinné QR platby, ktorým chce obchodníkom ušetriť náklady na poplatky z platieb cez terminály. Táto kombinácia nedáva z hľadiska príjmov štátu zmysel. Ak to štát myslí s bojom proti daňovým únikom vážne, mal by zrušiť transakčnú daň, zaviesť eFaktúru, posilniť automatické kontrolné mechanizmy pri viacerých daniach a robiť cielené kontroly na základe rizikovosti vytypovaných firiem a sektorov.
Pozitívnym krokom je obmedzenie odpočtu DPH na 50 % pri využívaní áut aj na súkromné účely. Je to opatrenie, ktoré Slovensko neznevýhodňuje oproti okolitým krajinám, keďže krátenie odpočtu DPH z osobných áut funguje aj v okolitých krajinách.Podobne pozitívnym krokom je pokračovanie v snahe redukovať tzv. fiktívnych živnostníkov. Ide o ľudí, ktorí napĺňajú znaky závislej práce, avšak formálne vystupujú ako živnostníci a dôvody, ktoré ich k tomu vedú, sú často výraznejšie úspory na daňovo-odvodom zaťažení. Som však skeptická pokiaľ ide o daňovo-odvodové príjmy vo výške 40 mil. eur od roku 2027 z tejto zmeny.
Redukcia sviatkov, zvýšenie min. odvodov SZČO
Vláda očakáva, že zrušenie štátnych sviatkov prinesie do štátnej pokladnice 230 miliónov eur navyše. Odborníci sa zhodujú, že to môže platiť len v prípade, že zmena bude trvalá, čo vláda avizuje len pri jednom z 3 zrušených sviatkov. Na druhej strane je fakt, že Slovensko malo dlhodobo vysoký počet sviatkov v porovnaní so štátmi EÚ.
Živnostníci sú dnes v porovnaní so zamestnancami odvodovo výrazne zvýhodnení, preto je isté zvýšenie odvodov oprávneným krokom. Dôležité je pritom ustrážiť, aby odvodové zaťaženie živnostníkov zostalo mierne pod úrovňou zamestnancov, keďže živnostníci nesú podnikateľské riziko a nie sú chránení Zákonníkom práce. Túto zmenu každopádne vnímam ako koncepčné riešenie.Podobne ako koncepčnú zmenu vnímam aj to, že živnostníci platia od začiatku živnosti minimálnu výšku odvodov, ktorá sa upraví po podaní prvého daňového priznania. Takto to funguje aj v okolitých krajinách a na Slovensku by po novom mali mať stále polročné odvodové prázdniny.
Čo v opatreniach jednoznačne chýba
Vláda avizuje úsporu na strane štátu vo výške 1,3 miliardy eur. Na základe skúseností – naposledy s predikciou výberu transakčnej dane –panuje v tomto smere istá skepsa. Len za posledných 10 rokov počet zamestnancov nielen neklesol, ale narástol o približne 15 %. Pritom reforma ESO mala priniesť redukciu počtu 100-tisíc zamestnancov za 13 rokov.
Slovensko dnes nemá na to, aby vyplácalo 13. dôchodky, táto vláda ich však nielen nezrušila, ale ich „zabetónovala“ na súčasnej vysokej úrovni. Pritom deficit Sociálnej poisťovne dosahuje 3 miliardy eur a je neudržateľný. Takisto sa neruší energopomoc napriek tomu, že ceny energií už dávno klesli z rekordných úrovní roka 2022.
Na strane daní Slovensko potrebuje predvídateľnú daňovú politiku bez výnimiek, čo znamená zníženie extrémneho vysokého zaťaženia firiem a podpory rozvoja ich podnikania. Len dostatočným rastom ekonomiky dokáže Slovensko získať dosť zdrojov na štedrejšiu sociálnu politiku. Naopak, dnes vidíme uprednostnenie štedrej sociálnej politiky na úkor ekonomiky, čo vedie k zvyšovaniu výdavkov, ktoré sa štát snaží získať vyššími sadzbami daní od firiem aj pracujúcich obyvateľov. V tomto prístupe však jednoznačne narážame na limity a Slovensku reálne hrozí ekonomická recesia so všetkými negatívnymi dôsledkami.