Podnik a podnikanie

Podnik

„Podnik je taká forma podnikateľskej činnosti, v rámci ktorej dochádza k cieľavedomému spájaniu hmotných, finančných a ľudských zdrojov v jednej podnikateľskej jednotke s uzatvoreným obratom hodnoty s cieľom produkovať úžitkové hodnoty pre potreby zákazníkov a pre vlastné uspokojenie potrieb.“1

Základnými znakmi podniku sú ekonomická a právna samostatnosť, za pomoci ktorých podnik vystupuje na trhu samostatne, vytvára si vzájomné vzťahy s ostatnými podnikateľskými subjektmi a zároveň sa stáva nositeľom práv a povinností týkajúcich sa zmluvných vzťahov.

Funkcie podniku

Všetky podniky bez závislosti od podoby, predmetu a rozsahu podnikania plnia počas svojho jestvovania viacero funkcií:

• podnikateľská funkcia (dosahovanie zisku),
• produkčná funkcia (hlavná náplň činnosti – produkciu),
• ekonomická funkcia (efektívne hospodárenie so zdrojmi podniku),
• technická funkcia (investície a inovácie v podniku),
• sociálna funkcia (sociálnu úroveň podniku),
• environmentálna funkcia (tvorba a ochrana životného prostredia),
• organizačná funkcia (organizovanie aktivít) (Marková, 2003, s. 11-13).

Podnikanie

Pod pojmom podnikanie rozumieme „činnosť, aktivitu, ktorá je založená na využití poznatkov a skúseností každého pracovníka.“2 Prostredníctvom tejto činnosti sa hľadajú odpovede na nasledovné otázky:

• aký druh produktu, sa na trhu presadí,
• ako využívať potenciálne zdroje,
• ako získať zákazníka a udržať si ho.

Z vymedzení pojmu podnikanie vyplýva, že na tejto činnosti sa zúčastňujú okrem vlastníkov a manažérov aj zamestnanci, čiže každý, kto sa aktívne zapája na produkcii podniku, návratnosti vložených prostriedkov a snahe dosiahnuť najväčší ekonomický efekt (Majtán a kol., 2007, s. 14).

Hlavné znaky a predpoklady podnikania nájdete na stránke Podnikanie – podstata, znaky a predpoklady podnikania.

Ciele podniku

„Ciele predstavujú pre vedenie podniku a ďalšie riadiace úrovne záväzok dosiahnuť konkrétne výsledky v konkrétnom čase.“ 3 Za primárny cieľ podnikania sa považuje maximalizácia súčasnej hodnoty podniku. Popri primárnom cieli je však potrebné pracovať aj s ostatnými cieľmi, ktoré spoločne predstavujú určitý zväzok. Každý podnik pred stanovením cieľov, ich musí najskôr klasifikovať a následne roztriediť podľa:

• významu cieľa (hierarchické usporiadanie cieľov),
• veľkosti cieľa (rozsahu),
• časového hľadiska (dlhodobé, krátkodobé),
• vzťahu medzi cieľmi (komplementarita, indiferencia, konkurencia),
• obsahu cieľa (ekonomické, technické, sociálne),
• rozsahu pôsobnosti (pre podnik ako celok, ciele vnútropodnikových jednotiek, ciele jednotlivých funkčných oblastí) (Majtán a kol., 2007, s. 28-35).

Ciele sú základom na hodnotenie činnosti podniku a meradlom jeho úspechu, resp. neúspechu. Pojem cieľ zahŕňa v sebe množstvo, druh a termín splnenia žiaduceho výsledku. Pozornosť a energiu zameriava na to, čo musí byť uskutočnené. V prípade, ak je podnik neschopný si správne stanoviť ciele, potom nedokáže vyhotoviť ani stratégiu, a teda fungovať. (Slávik, 2005, s. 48).

Medzi ciele, ktoré si stanovil skúmaný podnik, patrí predovšetkým upevňovanie získaného postavenia na trhu, neustále rozširovanie konkurenčne schopného podniku a to na základe využívania najnovších poznatkov a technológií. Ďalej snaha rozvíjať potenciál podniku, ponúknuť širšiu produkciu a čo možno jej najvyššiu kvalitu.

Charakteristika podnikov

Podnik predstavuje celok v rámci jedného podnikateľského subjektu. Podnik tvoria: veci, majetkové práva, nehmotné práva (obchodné meno, povesť, postavenie na trhu), osobné zložky (štruktúra a kvalifikácia pracovníkov). Ocenenie všetkých uvedených zložiek podniku ako celku určuje jeho hodnotu. Viac informácií nájdete na stránke Majetok podniku – financovanie, obstarávanie, odpisovanie.

Znaky podniku

Podnik musí mať právnu subjektivitu a ekonomickú samostatnosť. Vo svetovej a odbornej literatúre sa stretávame najmä s reprodukovaním podstaty podniku podľa E. Gutenberga, ktorý charakterizuje podstatu priemyselného podniku týmito všeobecnými znakmi:

• kombinácia výrobných faktorov,
• princíp hospodárnosti,
• princíp finančnej rovnováhy.

Kombinácia výrobných faktorov – účelná kombinácia faktorov ( práca, stroje, zariadenia, zásoby) vzhľadom k požadovanému výstupu podniku.

Princíp hospodárnosti ( ekonomický princíp) vyjadruje snahu podniku konať čo najhospodárnejšie, a to buď:

• maximalizáciou výstupu (pri daných vstupoch dosiahnuť čo najvyšší výstup), alebo
• minimalizáciou vstupu (daný výstup realizovať pri čo najmenších vstupoch), alebo
• optimalizáciou vzťahu medzi vstupmi a výstupmi (majú byť vzájomne zladené, aby sa podľa vopred určených kritérií dali riešiť ekonomicky optimálne)

Princíp finančnej rovnováhy sa prejavuje v schopnosti podniku plniť svoje platobné povinnosti. Uvedené všeobecné znaky autor považuje za znaky nezávislé od uplatnenia hospodárskeho systému.

Základné charakteristiky podniku

Ekonomická samostatnosť predstavuje samostatné vystupovanie podniku na trhu, v uzavretosti kolobehu podnikových prostriedkov a vo výmenných vzťahoch s inými podnikateľskými subjektmi. Právna subjektivita umožňuje podniku byť nositeľom práv a povinností v oblasti zmluvných vzťahov.

Znaky závislé na hospodárskom systéme poznajú podnik v trhovej ekonomike a podnik v centrálne riadenej ekonomike.

Podnik v trhovej ekonomike:

• princíp súkromného vlastníctva – majiteľ si vyhradzuje právo priamo či nepriamo sa zúčastňovať na riadení podniku,
• princíp autonómie – sloboda a nezávislosť podnik. činnosti, riadená trhovými vzťahmi bez direktívnych zásahov štátu,
• princíp ziskovosti – nevyhnutnosť zisku ako výsledku podnik. činnosti

Podnik v centrálne riadenej ekonomike:

• princíp spoločenského vlastníctva –upravuje túto prevládajúcu formu vlastníctva podnikov, čím vzniká spoločenský nárok na riadenie podnikov, ktorý sa realizuje ďalším princípom
• princíp nadriadeného orgánu – sú väčšinou štátne orgány, ktoré ho riadia v zmysle národohospodárskeho plánu, čím obmedzujú jeho slobodu
• princíp plánovitého riadenia – keď sa tvorí základný nástroj riadenia plánu v rámci nadriadeného orgánu a podnik sa hodnotí na základe plnenia štátneho plánu.

Životný cyklus podniku

Existencia podniku ako podnikateľského subjektu je časovo ohraničená začiatkom a ukončením jeho podnikateľskej aktivity. Obdobie od vzniku až po zánik sa nazýva životným cyklom podniku. Životný cyklus môže byť dlhý alebo krátky. Fázy životného cyklu podniku sú založenie a vznik, rast, stabilizácia, kríza a zánik. Viac informácií o životnom cykle podniku nájdete na stránke Životný cyklus podniku a jeho fázy.

Okolie podniku

Podnik existuje vždy v určitej časovej a priestorovej realite. Priestorová realita, to sú prvky okolia, ktoré ho obklopujú a s ktorými má podnik vzájomné väzby. Do okolia podniku patria len také jeho prvky, ktoré na podnik pôsobia, ovplyvňujú ho a na ktoré podnik spätne pôsobí.

Marketingové prostredie podľa Vávra sa skladá z mikroprostredia a makroprostredia.

Pod mikroprostredím sa rozumie súbor faktorov, ktoré majú vplyv na schopnosť podniku uspokojovať potreby zákazníkov, ide tu najmä o podnik a jeho organizačnú štruktúru, ktorá vytvára predpoklady pre úspešný výkon riadiacich a výkonných činností. Takýmto faktorom môže byť existencia výskumno – vývojovej základne podniku, prostredníctvom ktorej podnik dokáže pružne reagovať na nové požiadavky zákazníkov. Takto chápané mikroprostredie má podobu interného mikroprostredia podniku.

Externé mikroprostredie podniku tvoria dodávatelia, marketingoví sprostredkovatelia, zákazníci, konkurencia a verejnosť.

Makroprostredie predstavuje:

• demografické prostredie – významné demografické trendy, zmeny vekovej štruktúry obyvateľstva, počtu členov v rodine, zmeny vo vzdelanostnej štruktúre, v pracovnom postavení,
• ekonomické prostredie – vytvára najmä kúpna sila spoločnosti a štruktúra jej výdavkov, pričom kúpnu silu ovplyvňujú najmä reálne príjmy, inflácia a daňové zaťaženie,
• prírodné prostredie – reprezentujú najmä prírodné zdroje, ktorými spoločnosť disponuje,
• technologické prostredie – významne ovplyvňuje postavenie podniku. Vytvárajú ho sily, ktoré pôsobia na vznik nových technológií, nových trhových príležitostí, nových produktov,
• Politické prostredie – sa presadzuje prostredníctvom práva. Vytvárajú ho zákony vládnych orgánov, ktorými sa upravujú podnikateľské aktivity, konkurenčné prostredie podnikov, ochrana spotrebiteľa, ekologické správanie sa podnikov,
• Kultúrne prostredie – je prvok okolia podniku, ktorý sa historicky vyvíjal a ovplyvnil základné hodnoty spoločnosti, záľuby a postoje jej členov. Vzdelanostná a kultúrna úroveň obyvateľstva ako dôsledok kultúrneho prostredia vytvára predpoklady pre vytvorenie a pôsobenie ostatných prvkov okolia podniku.

Právne formy podnikania

Medzi základné právne formy podnikania v Slovenskej republike patria:

• Podnik jednotlivca a živnosť
• Spoločnosť s ručením obmedzeným
• Akciová spoločnosť
• Družstvo
• Štátny podnik, združenie, joint venture

Klasifikácia podnikov

Medzi najčastejšie kritériá, ktoré používame pri klasifikácii podnikov, patria:

• charakter konečného výsledku podnikovej činnosti
• hospodárske odvetvie
• technicko-organizačná charakteristika podniku
• veľkosť podniku
• vlastníctvo podniku
• právna forma podniku

Viac o klasifikácii podnikov a charakteristiky jednotlivých typov podnikov nájdete na stránke Klasifikácia podnikov a ich charakteristiky.

Výroba a výrobný proces

Podnik pri realizácii svojich podnikových cieľov uskutočňuje množstvo činností. Tieto činnosti podnik uskutočňuje vo vzájomnej interakcii a cieľom ich vzájomných vzťahov, je aby sa vstupy, ktoré vstupujú do podniku a sú nevyhnutné pre uskutočňovanie podnikového výkonu zmenili na výstupy, a to či už v podobe realizovanej produkcie alebo služby. Činnosti podniku rozdeľujeme na:

• podnikové činnosti
• podporné činnosti

Podnikový transformačný proces je množina podnikových činností, ktorých cieľom je zmena podnikových vstupov na výstupy. Tento proces nie je možné ponímať izolovane, ale vo veľmi úzkych väzbách na ostatné systémy. Podnik považujeme za komplexný transformačný systém, ktorého vstupy zabezpečuje jeho dodávateľský systém a výstupy odberateľský (užívateľský) systém.
Cieľom transformačného procesu je maximalizácia zisku a jeho znakom je hospodárnosť.

Výrobná činnosť v rozhodujúcej miere ovplyvňuje samotné fungovanie podniku, jeho postavenie na trhu a konkurenčnú schopnosť jeho výrobkov. Výrobe sa preto venuje maximálna pozornosť na všetkých stupňoch riadenia podniku.

Výroba

Výroba je časť transformačného procesu, t.j. konkrétna premena výrobných faktorov (vstupov) na výrobky (výstupy). Táto premena prebieha ako výrobný proces, ktorý pozostáva z celého radu pracovných, automatických aj prírodných procesov a je ohraničený časovým intervalom, v ktorom sa východiskové vstupy premieňajú na výstupy. Pod typom výroby rozumieme súhrn technologických znakov výroby, ktoré vyplývajú z charakteristických čŕt a technickohospodárskej funkcie vyrábaných výrobkov. Je to vlastne prostredníctvom množstva rovnakje alebo rovnorodej výroby charakterizovaná organizačná forma výroby. Typ výroby ovplyvňuje celkovú výrobnú činnosť podniku.

Viac sa o výrobe a odbyte podniku dozviete na stránke Výroba a odbyt.

Výrobný proces

Výrobný proces môžeme charakterizovať ako tvorivý proces, ktorého funkciou je tvorba úžitkových hodnôt a predstavuje hlavnú činnosť podniku.

Väzby podniku

Väzby podniku a prvkov jeho okolia sú rozmanité a početné. Podľa smeru ich pôsobenia možno vymedziť vertikálne a horizontálne väzby. Fungujúci trh bude reálne existovať pri súbežnom a vyváženom pôsobení vertikálnych a horizontálnych väzieb.

Vertikálne väzby – majú charakter mocenských vzťahov a sú to najčastejšie vzťahy medzi ekonomickým centrom štátu a obce, a podnikmi. Podľa Samuelsona a Nordhausa vláda stanovuje pravidlá hry, vydáva zákony a vyžaduje ich dodržiavanie. Ekonomické funkcie štátu spočívajú v podpore efektívnosti, spravodlivosti a stability.

Horizontálne väzby – majú charakter trhových vzťahov medzi podnikmi a sú ovplyvnené najmä postavením podniku buď v podmienkach dokonalej, alebo nedokonalej konkurencii.

Tieto väzby majú podobu:

• obchodných záväzkových vzťahov – vznikajú na základe zmlúv, charakterist. črta zmluvná voľnosť strán, v rámci nej majú obidve strany možnosť upraviť obsah zmluvného vzťahu, svoje práva a povinnosti odkazom na obchodné podmienky
• alebo medzi konkurenčnými podnikmi ide o prestížne súťaživé vzťahy. V trhovom hospodárstve sú podniky vystavené konkurencii domácich i zahraničných subjektov. Konkurenčná schopnosť podniku je výsledkom úrovne jeho podnikateľskej aktivity.

Najdôležitejšími zákonmi, ktoré sa využívajú v horizontálnych väzbách podnikov: Zákon o živnostenskom podnikaní č. 132/1994 Z.z., Obchodný zákonník č. 513/1991 Z.z., Občiansky zákonník č. 40/1964 Z.z.

Súbory na stiahnutie

V kategórii Podnik a podnikanie sa nachádzajú tieto súbory na stiahnutie:

• Trhy-organizacii-a-nakupne-spravanie-organizacii.pdf
• Spotrebitelske-trhy-a-nakupne-spravanie-spotrebitela.pdf
• Podnik-a-podnikanie.pdf
• Podnikanie-Vyroba.pdf
• Podnikatelsky-zamer-Karierne-poradenstvo-pred-nastupom-do-zamestnania.pdf