Podnik pri realizácii svojich podnikových cieľov uskutočňuje množstvo činností. Tieto činnosti podnik uskutočňuje vo vzájomnej interakcii a cieľom ich vzájomných vzťahov, je aby sa vstupy, ktoré vstupujú do podniku a sú nevyhnutné pre uskutočňovanie podnikového výkonu zmenili na výstupy, a to či už v podobe realizovanej produkcie alebo služby.
PODNIKOVÝ TRANSFORMAČNÝ PROCES
= množina podnikových činností, ktorých cieľom je zmena podnikových vstupov na výstupy. Tento proces nie je možné ponímať izolovane, ale vo veľmi úzkych väzbách na ostatné systémy. P považujeme za komplexný transformačný systém, ktorého vstupy zabezpečuje jeho dodávateľský systém a výstupy odberateľský (užívateľský) systém.
Cieľom transformačného procesu je maximalizácia zisku a jeho znakom je hospodárnosť.
Michael Porter vo svojej práci „Competitive Advantage“ používa pre podnikateľský systém termín hodnotový reťazec.
Každú činnosť v podnikateľskom systéme je možné považovať za subsystém s vlastnými vstupmi a určitou technológiou transformujúcou vstupy na výstupy. Každá hodnotová činnosť používa a ďalej odovzdáva informácie od dodávateľov a odberateľov. Úplný hodnotový reťazec zahŕňa všetky hodnotové činnosti, vrátane príjmov, ktoré sú rozdielom medzi celkovou hodnotou a nákladmi všetkých činnosti.
Podnikateľské činnosti sa delia na 2 druhy hodnotových činností:
– primárne – výkonovo-hospodárske
– podporné – prierezové.
Medzi týmito činnosťami existuje množstvo väzieb hodnotového, hmotného a informačného charakteru. Podobné väzby však existujú aj medzi rôznymi podnikateľskými systémami, pričom ich poznanie je jednou z hlavných podmienok efektívneho fungovania transformačného procesu P.
PRIMÁRNE ČINNOSTI
Typický podnikateľský systém predstavuje 3 typy primárnych hodnotových činností, pričom každá z nich zahŕňa rôzne špecifické funkcie: zásobovanie, výroba a odbyt.
PODSTATA, PREDMET A ÚLOHA ZÁSOBOVANIA V PODNIKU.
Zásobovanie:
– predstavuje funkčnú činnosť podniku, ktorou sa začína transformačný proces
– z hľadiska inštitucionálnej štruktúry P patrí do oblasti materiálového hospodárstva
– 3 dimenzie chápania materiálového hospodárstva (MH):
a) úzke chápanie MH (tzv. klasická oblasť kompetencií) – obsahuje len činnosti obstarávania (nákupu a prepravy) a skladovania
b) širšie chápanie MH (tzv. rozšírená kompetenčná oblasť) – obsahuje aj činnosti spojené s rozmiestňovaním materiálu na miesta spracovania v podniku, ako aj pohyb materiálu medzi jednotlivými miestami spracovania
c) najširšie chápanie MH (tzv. rozsiahla kompetenčná oblasť) – MH sa stotožňuje s hmotným tokom v podnikovom transformačnom procese, teda okrem už spomínaných činností obsahuje aj prípravu odbytu hotovej produkcie. Toto chápanie MH možno prakticky stotožniť s obsahom logistiky, pričom logistiku môžeme členiť na obstarávaciu (zásobovaciu) logistiku, logistiku výroby a logistiku odbytu.
Predmet zásob. činnosti je diferencovaný podľa typu podniku. Najčastejšie sa vymedzujú 3 skupiny predmetov obstarávania:
1. Vstupné materiály – zúčastňujú sa na podnikovom transformačnom procese. Členia sa na:
a) výrobkové materiály – stávajú sa súčasťou výrobku, členíme ich na základný (tvoriaci hmotnú podstatu výrobku) a pomocný (dotvárajúci výrobok, napr. farby) materiál
b) technologické materiály – podnikové prevádzkové materiály (mazadlá, topné oleje, nástroje…)
2. Polovýrobky – podieľajú sa na kompletizácii výrobku produkovaného vo vlastnom výrobnom procese, napr. medziprodukty, kompletizačné časti, konštrukčné dielce, súčiastky …
3. Obchodné tovary – nepodieľajú sa na kompletizovaní vlastného výrobku, ale stávajú sa v pôvodnej podobe predmetom ďalšieho predaja, napr. odberateľ si ho žiada v súvislosti s kúpou nášho výrobku (autorádio namontované do áut u výrobcu áut)
Funkcie zásobovania:
– obstarávanie predmetov nákupu na základe zistených potrieb podniku
– zabezpečenie skladovania obstaraných predmetov
– recyklácia surovín – súvisí so vzrastom záujmu o ochranu ŽP. Zdôrazňuje sa, že nielen komplexné spracovanie surovín, ale aj viacnásobné využívanie rôznych pomocných prepravných prostriedkov, obalových materiálov, príp. iných znovupoužiteľných materiálov môže prispieť k ekológii podnikovej činnosti.
Z týchto základných funkcií zásobovania vyplývajú aj jeho dva základné ciele:
– zabezpečenie materiálových potrieb (príp. potrieb obchodných tovarov) = vecný cieľ
– zníženie nákladov podnikovej činnosti = ekonomický cieľ
So zásobovaním všeobecne súvisia 3 skupiny nákladov:
a) priame materiálové náklady (ceny surovín, materiálov, polotovarov …)
b) náklady na viazaný kapitál (kalkulované úroky na cudzí kapitál viazaný v zásobách)
c) vlastné náklady procesu zásobovania (mzdy personálu, dopravné náklady, skladovacie náklady, náklady na obchodné rokovania …)
Základným cieľom zásobovania je zabezpečenie materiálových potrieb P pri optimálnej výške N.
Zásobovacia stratégia musí vychádza z podstaty vzťahov medzi dodávateľmi, útvarom zásobovania v podniku a miestami spotreby materiálových vstupov v P.