Podniky s medzinárodnou pôsobnosťou sú závislé najmä na stupni internacionalizácie a spoločnosťou využívanej medzinárodnej stratégii (orientácia firmy na domáci trh).
Internacionalizácia podniku – predstavuje naplnenie a rozšírenie podnikateľských aktivít podniku na nadnárodnú úroveň.
Pre lepšiu vizualizáciu internacionalizácie sa používa ukazovateľ miera internacionalizácie, ktorá vyjadruje:
- podiel výkonov v zahraničí na celkovom výkone firmy,
- podiel zahraničných pracovníkov na celkovej základni zamestnancov,
- podiel zahraničnej účtovnej hodnoty na celkovej účtovnej hodnote firmy,
- percentom zisku nakumulovanom v zahraničí,
- počtom krajín, v ktorých firma pôsobí.
Samotná internacionalizácia podnikania prebieha ako proces, ktorý ma obvykle tieto hlavné fázy:
- založenie zahraničnej dcérskej spoločnosti
Formy vstupu firiem na zahraničný trh:
– priamym exportom – s priamymi investíciami (vybudovanie vlastnej organizácie v zahraničí)
– bez priamych investícií
– nepriamym exportom (predaj produkcie do zahraničia)
- začlenenie zahraničných aktivít do medzinárodnej divízie, ktorá funguje popri domácich divíziách. Táto fáza predstavuje presadzovanie sa podniku na trhu, čo vyžaduje prispôsobenie sa jeho potrebám a požiadavkám. Trhový mechanizmus prirodzene ovplyvňuje výrobný program a často „volá“ i po zmene veľkosti podniku. Ako vhodné sa ukazuje uplatnenie pravidla vytvorenia medzinárodnej divízie v prípade, že zahraničné aktivity podniku prekročia 10 – 15 % celkového výkonu podniku, prípadne ak podnik vytvoril v zahraničí viac ako 4 dcérske spoločnosti.
- vytvorenie globálnej organizácie
- predstavuje prispôsobovanie organizačnej štruktúry vysoko integrovanej firemnej stratégii. Trh sa chápe ako jeden celok a všetky činnosti (národné i nadnárodné) sú homogénne.
Globálna štruktúra z organizačného hľadiska zastrešuje:
- strategické podnikateľské jednotky (centrálne vytvárané pre celú korporáciu),
- regionálne centrály a miestne vedenie (upevňovanie pozície a rozvoj miestneho trhu),
- centrálne funkcie korporácie (rozhodnutia zohľadňujúce celú korporáciu),
- centrá zdieľaných služieb (úspora prostriedkov).
Vzťah organizácie a medzinárodnej stratégie – internacionalizácia diamantu M. E. Portera
Porter si uvedomoval potrebu zmeny v myslení a preto sa sústredil na simulovanie konkurencieschopnosti. Preto všetky svoje úlohy neustále odvíja od konkurenčnej pozície a to ako pri pohľade ne samostatný podnik, tak i na celú ekonomiku. Odpovede na otázky nachádza v tzv. domácej základni – domácom diamante, ktorý popisuje domáce podnikateľské prostredie pomocou 4 faktorov. Tieto faktory a ich vzájomné väzby zobrazuje tzv. diamant, ktorý je na obrázku.
- Zásoba výrobných faktorov – prírodné zdroje, pracovnú silu a infraštruktúru
- Charakter domáceho dopytu – životná úroveň, štýl a náročnosť zákazníkov
- Príbuzné a dodávateľské odvetvia – pozitívny vplyv konkurencieschopnosti – domáci dodávatelia
- Firemná stratégia, štruktúra, rivalita – sledovanie konkurencie, byť o krok vpred, zvyšovanie efektívnosti a znižovanie jednotkových nákladov
Na vysvetlenie medzinárodných stratégií využil Porter svoj pôvodný model analyzujúci pridanú hodnotu. V každom podniku prebiehajú dve skupiny procesov:
- primárne, ktoré pridávajú hodnotu (nákup, výroba, logistika, predaj),
- sekundárne, ktoré nepridávajú hodnotu (vývoj technológií, účtovníctvo).
Porter vidí vznik zisku práve v týchto oddelených procesoch. Preto doplnil svoj diamant o ďalšie dva koncepty:
- koncept konfigurácie (ohodnotenie rozsahu),
- koncept koordinácie (harmonizácia homogénnych činností v heterogénnom prostredí).
V tejto súvislosti hovoríme o 4 medzinárodných stratégiách:
- stratégia založená na exporte (jednoduchosť),
- stratégia zameraná na jednotlivé krajiny (nízka koordinácia),
- stratégia rozsiahlych zahraničných investícií (duplicitná alokácia),
- čistá globálna stratégia (komparatívne výhody).
Pre medzinárodnú aplikovateľnosť modifikoval Porter svoj diamant do podoby medzinárodných konkurenčných stratégií:
- Globálne nákladové vodcovstvo alebo globálna diferenciácia (strategická výhoda – nízke náklady)
- Globálna segmentácia (úzky trhový segment)
- Chránené trhy (identifikovanie chránených krajín)
- Národná kompetentnosť (zameranie na potreby miestneho trhu)